Ako malé dieťa som bola pokrstená v katolíckom kostole v Ostrihome. Vychovávali ma milujúci rodičia a myslím, že mi dali všetko, čo bolo v ich silách. No napriek tomu ma v čase dospievania čoraz viac zaujímali odpovede na dôležité životné otázky, v ktorých som nemala jasno. Hľadala som a čiastočne našla naplnenie v učení, športe, cestovaní, cudzích jazykoch, v hudbe, umení a prírode. Zaujímali ma iné vierovyznania, vyskúšala som pozitívne myslenie, meditácie, dokonca návštevu u veštice. Hľadala som lásku tam, kde nebola. Hlboko v mojom vnútri ostalo niečo podstatné nenaplnené.
Počas štúdií na univerzite som mala viac krát možnosť stretnúť sa s kresťanmi rôznych denominácií. V tom čase mi spolužiačka darovala moju prvú bibliu. Po štúdiách som pracovala v Anglicku, kde som čoraz viac vnímala, že môj život nenaberá správny smer. Práve v čase duševnej krízy som spoznala ľudí, ktorí boli v tom nehostinnom prostredí iní. Láskaví. Úprimní. To bolo pre mňa vzácne. Túžila som spoznať tajomstvo ich nezištnej srdečnosti. Zistila som, že sú to kresťania, pre ktorých je biblia „životodarnou silou“. Proste ju žili. Tak som sa dostala k vyučovaniu tejto vzácnej knihy. A to radikálne zmenilo môj život. Začala som si uvedomovať, že život s partnerom bez manželského zväzku nie je požehnaním, ale trápením. Vyznala som Bohu svoje hriechy a prosila Ježiša o pomoc. Nikdy nezabudnem na to, ako po rokoch hľadania lásky v sebe, v iných, tentoraz som ju našla. Skutočnú lásku Kristovu, ktorá ma vyslobodila z falošných predstáv o živote, zo zlých vzťahov, zo závislostí a prázdnoty. Stal sa mojím Pánom. Tento proces premeny trval asi rok. Od toho času ubehlo už 14 rokov, ale od toho času nebolo dňa, kedy by som sa nemodlila k Bohu, nevyznala Mu svoje zlyhania, neďakovala Mu za požehnania a nečítala si Jeho slovo. V živote som stretla ľudí, ktorých si Boh používal, aby ma zachránil. Som im vďačná, no najmä Jemu.
V Anglicku som sa dala opäť pokrstiť, no tentoraz z vlastného rozhodnutia žiť pre Krista. Prosila som Ho o vedenie a vždy mi poskytol pomoc. Vrátila som sa na Slovensko, kde som spoznala svojho manžela, s ktorým sme spolu 11 rokov. Máme spolu 4 deti a jedno v nebi. Ako prvý sa nám totiž narodil Samuel s vrodenou vývinovou vadou srdca a žil 4 mesiace. Ďalšie deti sú tiež vymodlené a sme nimi veľmi požehnaní. Jeremiáš, Simeon, Emily a Daniel. Som vďačná za každý deň, ktorý s Bohom prežijeme, za silu a zdravie. Po poslednom pôrode bolo moje zdravie vážne ohrozené (ocitla som sa na vozíku kvôli zápalu kĺbov). Verím, že Božie zámery s nami sú dobré, preto sa spolieham v prvom rade na Jeho vedenie. Lebo On vie, čo potrebujeme, čo je pre nás najlepšie. Nech Jeho Pokoj spočinie na každom, kto číta tieto riadky. „Božie požehnanie je to čo obohacuje a nepridáva k nemu trápenie.“ Boh je reálny, hľadajte a nájdite Ho ešte dnes!
Kristína M.