Slušný chlapec a predsa stratený (Peter M.)

Vyrastal som v rodine, ktorá mi dala základné kresťanské poznanie. O Bohu som nepochyboval, vždy som veril, že je. Bol som od malička tak povediac bezproblémové dieťa, dobre som prospieval v škole, nemal som problémy so správaním, aj pubertu som prešiel veľmi pokojne. Podľa slov mojich rodičov si ju ani nevšimli. Bol som taký, navonok slušný chlapec. Ale… 

Aj v mojom živote boli veci, ktoré boli zlé. Od takých detských drobných krádeží a klamstiev, cez nadávky, závisť, po záľubu v neslušných obrázkoch. Svedomie sa vo mne ozývalo, stále viac som si uvedomoval, že je to zlé. Od detstva som nemal veľmi dobrý vzťah s otcom. Otec pil a ja som sa za neho hanbil a prerastalo to až do nenávisti. Z Biblie som poznal Božie prikázania a jedno z nich je: „Cti si otca i matku, aby si dlho žil na zemi“. To bolo ťažké. Vedel som, že to nedokážem, ale zároveň som vedel, že to prikázanie ma odsudzuje. Stále viac ma trápili hriechy, aj tie z detstva. Aj som sa modlil k Bohu, aj som prosil o odpustenie, ale pokoj neprichádzal. Hriechy boli stále tu a ja som vedel, že raz sa stretnem s Bohom a budem stratený. Asi dvakrát som mal sen, ako sa ku mne približuje veľký prst a ukazuje na mňa. Bál som sa.

Moja sestra ma raz priviedla do spoločenstva mladých kresťanov. Rýchlo som si tam našiel dobrú partiu, chodili sme na „mládež“, kde sa nám pán farár venoval. V tom istom čase, už na vysokej škole, som začal čítať Bibliu. Čítaval som ju sporadicky aj predtým,, ale teraz to bolo pravidelne. Býval som na izbe s chalanom, ktorý si každý večer čítal Katechizmus katolíckej cirkvi. Tak som si povedal, že ja budem čítať Bibliu. A tak sa ma Boh ďalej dotýkal cez Slovo aj cez spoločenstvo s kresťanmi. Postupne som začal chápať význam života a smrti Pána Ježiša. Uveril som, že On umrel aj za mňa a že bol potrestaný aj za moje hriechy. Zrazu som začal vidieť Božiu lásku ku mne. Boh ktorého som sa predtým skôr obával, mal zrazu úplne inú tvár. S vyznávaním hriechov prichádzal do môjho života aj pokoj, ktorý som predtým nepoznal.

S akou radosťou som čítal slová z piatej kapitoly Rimanom: „Ospravedlnení teda z viery, máme pokoj priblížiť sa k Bohu.“ Uveril som v Ježiša Krista, vedel som teda, že som ospravedlnený. Moje hriechy boli potrestatné na Kristovi, sú už preč! A preč bol aj strach z Boha. Vtedy som mal 21 rokov.

Od vtedy žijem s Bohom a počítam s Jeho pomocou. Boh ma previedol aj cez ťažké skúšky života, akou bola smrť nášho prvého syna. Nie som dokonalý, ani bez hriechu. Môj život sa navonok možno až tak dramaticky nezmenil, ale zmenil sa zásadne, z vnútra a tú zmenu by som za nič nemenil. Dnes mám 39, manželku a dvoch synov.

Peter M., 2016